Svedectvo

Hoci som bola ako dieťa pokrstená, za celé svoje detstvo som o Bohu vedela asi len toľko, že je to niekto, kto je tam hore a on môže za všetko, čo sa udeje na svete. Ježiš bol pre mňa len postavou spomínanou na Vianoce a na Veľkú noc. Napriek tomu, že som Boha nepoznala, myslela som si, že som kresťanka. Myslela som si to, lebo nikdy som nikomu nič zlé neurobila, snažila som sa byť dobrá ku všetkým, k rodičom, učila som sa výborne. Pre toto všetko som si urobila o sebe obraz, že som spravodlivá, občas som sa k Bohu prihovorila vlastnými slovami. Prežila som šťastné detstvo. 

No v mojom vnútri som s postupom času začala zisťovať, že to mi nestačí. Vedela som, že nemám zmysel života. Hovorila som si, že doštudujem, vydám sa, budem pracovať a potom zomriem. Desila ma takáto myšlienka na takýto suchý a zbytočný život. Vnútri som mala kopec otázok, ktoré nevedeli odpovedať, ani žiadne filozofie, ktoré som preštudovala ani žiadne náboženstvá, o ktoré som sa zaujímala. Prvýkrát som sa stretla s realitou smrti a to, keď zomrel môj strýko na nevyliečiteľnú chorobu a dennodenne v nemocnici na praxi. Nechápala som, prečo keď tam hore je nejaký Boh môže dopustiť choroby a smrť.

Do môjho života pre mnohé sklamania prišli depresie. Nielenže stavy beznádeje, ale mnohokrát myšlienky ukončiť svoj život samovraždou, desila som sa spoločnosti ľudí, depresie ma odizolovali od ľudí, nedokázala som sa s nimi ani rozprávať. Môj život sa zúžil na školu, blízku rodinu, jednu kamarátku a chabé občasné modlitby o zmenu života.

A práve tá jedna kamarátka mi začala zrazu rozprávať nejaké príbehy z biblie. Keďže viedla život - bary, chlapci a podobne, od nej mi to bolo čudné počúvať. Lenže neboli to len slová, považovala som sa za tak inteligentnú, že by som nikdy nenaletela slovám. Dokázala zo dňa na deň prestať fajčiť, aj jej chlapec, o 100 % bola iná - lepšia a vyžarovalo z nej niečo, čo som ja nemala. Bol to Ježiš, ktorého spomínala.

Pre zvedavosť, ktorú vo mne vyvolal jej pokoj a radosť, som navštívila stretnutie kresťanov a počúvala slová z Biblie, ktoré ku mne veľmi hovorili. Až tam som pochopila, že Boh je skutočný a poslal Ježiša na túto zem a v Ňom nám dal odpustenie hriechov, zmysel života, večný život. Vedela som, že som hriešna a chcela som poznať Ježiša. Pozvala som ho v modlitbe do svojho života a prosila som ho, aby sa stal mojím Pánom. Od toho okamihu som vedela, že mám odpustené hriechy a že Ježiš je so mnou. Odvtedy mám istotu, že keď by som zomrela, viem že idem k Nemu naveky, už sa nebojím smrti. Boh cez Bibliu mi odpovedal na všetky moje otázky o svete, chorobe, smrti a pod. Boh zmenil môj život k lepšiemu, dostal ma z depresií a ja som začala po skoro desiatich rokoch zažívať radosť a túžbu žiť, smiať sa, byť s ľuďmi a tešiť sa z každého dňa. Boh mi dal zmysel života, dal mi mnohých priateľov, kresťanov, ktorí ho milujú, manžela, ktorý mu slúži. Ježiš sa dal poznať mojej sestre a mame a som mu vďačná za všetko, lebo všetko, čo mám je od Neho.