Svedectvá

⁹Ak prijímame svedoctvo ľudí, svedoctvo Boha je väčšie. Lebo toto je to svedoctvo Božie, ktoré vysvedčil o svojom Synovi.

¹⁰Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedoctvu, ktoré vysvedčil Bôh o svojom Synovi.

¹¹A toto je to svedoctvo, že nám Bôh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi.

¹²Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.

1.Ján 5:9-12

Danka Bajužiková

Volám sa Danka a chcem Vám napísať, ako som našla zmysel, prečo ďalej žiť. Vyrastala som v rodine nábožensky založenej, samozrejme. Každú nedeľu sme navštevovali kostol, mali sme všetky sviatosti, ktoré boli potrebné, dokonca som spievala aj v cirkevnom zbore. Bola som tiché a slušne dievča. Vedela som, že Boh je, ale nikdy som ho naozaj nepoznala. Na vysokej škole, na internáte, som toho zažila veľa - párty s priateľmi, zakázané vzťahy, proste som sa nechala vedome zneužívať, lebo som stále túžila po láske, aby ma len niekto mal rád.

Marcela Čáková

Žila som obyčajný život a verila som v Boha. Verila som, že existuje, ale predstavovala som si, že je to obrovská osoba, ktorá sa z hora na nás pozerá a sleduje, či robíme dobre a ak nie, tak nás trestá, aby sme to viac nerobili. No napriek tomu, že som v živote nezažila veľa trápenia a všetko bežalo ako aj u iných, niečo mi chýbalo tak veľmi, že ma to doháňalo až k slzám. No nikomu som nevedela povedať, čo mi tak strašne chýba, lebo som to sama nevedela. Myslela som si, že je to partner, ale ani pri ňom to naplnenie neprišlo.

Mário Uhrín

Toto je moje krátke svedectvo o tom, ako Ježiš zmenil môj život. Bolo to v roku 2002, keď bol môj život prázdny a keď každý deň bol taký istý. Od pondelka do piatka práca a v piatok večer sa opiť. Vtedy mi hovorili o Bohu, ale ja som odpovedal, že ja verím v seba samého - Maja všemohúceho. Ale ako išli dni, cítil som sa ako keby som bol vo väzení, lebo som videl, že všetko je márne a zbytočné, lebo aj tak raz zomriem a všetko mi bude na nič. Myslel som, že ten pocit prázdnoty a väzenia, ktorý som mal, je preto, že som na Slovensku.

Peter Uhrin

Volám sa Peter Uhrin, mám dvadsaťštyri rokov a bývam v meste Sobrance. Chcem vám popísať, čo som prežil. Bolo to niekedy začiatkom februára 2002 v jednej nemocnici. Ležal som na infekčnom oddelení. Dostal som črevnú chrípku kvôli mojej zlej a nepravidelnej strave. Vlastne som nič poriadne nejedol, ale veľa som pil a viedol normálny hriešny život, ako každý človek, ktorý nepozná Boha.

Janka Merganičová

Volám sa Jana. Hoci som bola ako dieťa pokrstená, za celé svoje detstvo som o Bohu vedela asi len toľko, že je to niekto, kto je tam hore a on môže za všetko, čo sa udeje na svete. Ježiš bol pre mňa len postavou spomínanou na Vianoce a na Veľkú noc. Napriek tomu, že som Boha nepoznala, myslela som si, že som kresťanka. Myslela som si to, lebo nikdy som nikomu nič zlé neurobila, snažila som sa byť dobrá ku všetkým, k rodičom, učila som sa výborne.

Cirkev viery